Hello, world!

Segmentácia publika

[ld_video]

Pri práci s publikom je nutné poznať svojho existujúceho aj potenciálneho zákazníka. Segmentácia publika je termín, s ktorý pracuje predovšetkým marketing. Jedná sa o proces, v ktorom hľadáme a pomenovávame skupiny ľudí s podobnými potrebami a vzorcami správania. Takáto segmentácia založená väčšinou na prieskumoch pomáha kultúrnym organizáciám lepšie poznať svojho zákazníka a ďalej s ním pracovať – čo do spôsobu komunikácie, tvorby programov a pod.

Medzi základne typy segmentácie publika patria:

Geografická segmentácia – Publikum väčšinou pochádza z iných miest, čo ovplyvňuje dostupnosť programu kultúrnej organizácie a má tak zásadný dopad na návštevnosť. Publikom môžeme deliť na lokálne publikum – obec, kraj, národné publikum a zahraničné publikum. Ďalej môžeme skúmať podrobnejšie vzdialenosť, ktorú náš divák musí prejsť za účelom návštevy našej organizácie. Segmentovať podľa geografie môžeme tiež na základe veľkosti obce, z ktorej naši zákazníci pochádzajú.

Demografická segmentácia – Demografická segmentácia nám ukazuje zloženie publika podľa základných charakteristík – pohlavie, vek, úroveň vzdelania, príjem, zamestnanie a pod.

Psychografická segmentácia – Psychografická segmentácia určuje hlbšie poznanie publika a predovšetkým jeho motiváciu. Umožňuje nám lepšie diverzifikovať skupiny, ktoré môžu spadať do rovnakých geografických a demografických kategórií, ich potreby a motivácie navštíviť kultúrnu inštitúciu sú však odlišné – motivácia oddychu, spoločenskej zábavy, študijné povinnosti a pod.

Segmentácia podľa správania diváka – V rámci výskumu môžeme tiež sledovať, ako často divák navštevuje kultúrne organizácie – prípadne iné kultúrne subjekty obecne. Kategorizovať divákov môžeme napr. ako potenciálne publikum, ojedinele publikom, nepravidelné/pravidelné publikum, priateľ/ambasádor.

Nástroje získavania dát

[ld_video]

Samotný výskum publika môže byť realizovaný viacerými cestami. Každý zo spôsobov má svoje výhody a nevýhody. Najčastejšími spôsobmi výskumu sú:

Dáta z predajných systémov – Dáta sú získavané z predajného systému, prípadne z predajných systémov zazmluvnených partnerov – Ticketportal, Colosseum a pod. Tieto predajné  platformy poskytujú štatistiky predaja vstupeniek, avšak málokedy zohľadňujú podrobnejšie dáta spojené predovšetkým s motiváciou nákupu. Organizácie teda získa veľmi podrobnú predstavu o svojich zákazníkoch.

Online ankety – Online ankety majú výhodu na strane času. Ich praktické spracovanie nie je veľmi časovo náročné – v súčasnosti existujú platformy umožňujúce rýchlu tvorbu a editáciu dotázníkov. Zároveň pre respondentov môže byť  vyplnenie online dotazníku veľmi rýchle. Nevýhodou je nevhodnosť tohto spôsobu pre skupiny respondentov s obmedzeným prístupom na internet, prípadne tieto skupiny nevyužívajú internet vôbec, napr. seniori. Druhou nevýhodou je identita respondenta – nie je možné overiť relevantnosť jeho osoby a často jeho odpovede, problém s návratnosťou a nemožnosť klásť komplexnejšie otázky.

Osobné dotazníkové prieskumy – Medzi zásadné výhody osobného dotazníkového prieskumu patrí predovšetkým vzťah anketár – respondent. Pri dizajne dotazníkové prieskumu si môže riešiteľ dovoliť stavbu komplexných a náročnejších otázok, ktoré v prípade problémov môže anketár – zamestnanec divadla, dobrovoľník  – respondentovi upresniť a dovysvetliť. V prípade prítomnosti anketárov je tiež možné zacieliť na relevantných respondentov – návštevníci divadla, študenti, škola a pod. Nevýhodou je časová náročnosť takéhoto prieskumu, zahrňujúca mimo iného preškolenie anketárov, s tým spojená návratnosť dotazníkov – čas ktorý strávi jeden anketár s jedným respondentom, a ďalej finančné výdavky.

Focus groups – Ďalšou z možností je využiť pomerne úzky okruh dopredu vytipovaných respondentov. Tí sú koncentrovaní do jednej skupiny a odpovedajú na otázky moderátora/anketára. Focus groups je metódou typickou pre kvalitatívny výskum, môže sa teda zamerať na zisťovanie hlbších motivácií a spôsobov správania a pod. Nevýhodou je opäť časová náročnosť, nemožnosť výsledky generalizovať a riziko ovplyvňovania názorov v skupine – môže dôjsť k tomu, že názory „dominantných“ jedincov vnútri skupiny zastrie alebo ovplyvní názory ďalších jedincov.

Ďalšími, skôr doplnkovými prieskumami, môžu byť analytické nástroje pre prieskum návštevnosti mediálnych kanálov – vlastné webové stránky, sociálne siete.

Funkcie práce s publikom

[ld_video]

Funkcie práce s publikom je možné vnímať na úrovni kultúrnych organizácií nasledovným spôsobom:

Otvorenosť – Audience Development môže slúžiť k otvoreniu programu najširším skupinám potenciálnych divákov. Hoci existujú inštitúcie, ktoré sa úzko zameriavajú na určitý typ diváka podľa jeho ekonomických možností, geografickej dostupnosti či úrovne vzdelania, Audience Development môže účinne prelamovať bariéry a otvárať kultúrnu organizáciu aj tým, ktorým je prístup k programu z vyššie uvedených aspektov obmedzený.

Dialóg – Audience Development umožňuje dialóg s účastníkom/prijímateľom umenia. Publikum už nie je iba na strane pasívneho príjemcu, ale stáva sa partnerom, ktorý poskytuje spätnú väzbu a tým možnosť rozvoja kultúrne organizácie. Podporou dialógu medzi umelcom a publikom sa publikum tiež stáva citlivejšie a vnímavejšie na umelecké a emočné podnety, ktoré mu umelecký kus ponúka, čo je obvykle jedným z cieľov tvorcov.

Práca s komunitami – veľmi pozitívnu funkciu má Audience Development v rámci prepájania spoločenských komunít – budovanie ich identity, aktívna účasť na komunitnom živote, interakcia medzi rôznymi spoločenskými skupinami  a pod.

Práca s publikom vs. Marketing

[ld_video]

Koncept Audience Development sa vyvinul predovšetkým vďaka marketingu a otázke, ako nalákať viac návštevníkov. V dnešnej dobe oba tieto smery vnímame ako prepojené, každá z týchto „disciplín“  si v praxi riadenia kultúrnej organizácie vypomáha. Zároveň je cieľ oboch tak trochu odlišný.

Marketing – cieľom marketingu je zvyšovať počet účastníkov. Zaoberá sa predovšetkým aspektmi marketingového mixu – produkt, distribúcia, cena, reklama. Marketing smeruje predovšetkým na cieľové skupiny, ktoré o umenie a kultúru záujem majú, s cieľom presvedčiť ich danú kultúrnu organizáciu navštíviť.

Audience Development – úloha práce s publikom je tak trochu hlbšia. Narozdiel od marketingu sa zaoberá konceptom 4C:

• Connections – spojenia
• Community – komunita
• Caring – starostlivosť
• Collaboration – spolupráca

Jeho úlohou nie je iba budovanie vzťahov s existujúcim publikom, ale aj vyhľadávanie tých, ktorí k umeniu zatiaľ blízko nemajú. Cieľom konceptu Audience Development je „prevychovať“ túto skupinu ľudí tak, aby si k umeniu, kultúre a konkrétnej organizácií našla svoju cestu.

Princípy marketingu

[ld_video]

Marketing je spoločenským procesom, prostredníctvom ktorého jednotlivci a skupiny získavajú čo potrebujú a chcú, cestou vytvárania, ponúkania a voľnej výmeny výrobkov a služieb s ostatnými. Aspoň takto ho popisujú páni Kotler a Keller vo svojej známej knihe Marketing Management

My sa v tejto lekcií budeme zaoberať pojmami marketingová komunikácia, stratégia, produkt,  PR a branding.

Podstatným slovom v názve tohto procesu je komunikácia. Z toho vyplýva, že úlohou marketingovej komunikácie je „informovanie, presvedčovanie a upozorňovanie spotrebiteľa – priamo i nepriamo – o výrobkoch a značkách. Je prostriedkom, pomocou ktorého môže spoločnosť vyvolať dialóg a nadviazať so spotrebiteľom vzťahy.“

V ideálnom prípade by marketingová stratégia mala prebiehať podľa tzv. modelu AIDA – Attention, Interest, Desire, Action. Tento model sleduje správania spotrebiteľa v priebehu nákupného procesu.

Attention rovná sa pozornosť. V tejto fáze najskôr uvažujeme o tom, ako sa o nás náš potenciálny zákazník vôbec dozvie. Môže ísť napríklad o platenú reklamu na Facebooku, ktorá sa mu zobrazí na nástenke alebo plagát v meste.

Interest je záujem. Nejde iba o to, aby sa o nás tento človek dozvedel, ale aby ho táto reklama, plagát, banner zaujali, napríklad nejakým chytľavým sloganom.

Desire znamená túžbu. V momente, keď o nás náš zákazník vie a dokonca sme v ňom vzbudili záujem pozrieť sa na to, čo ponúkame, musíme v ňom vyvolať chuť si ten lístok do divadla kúpiť.

Action sa potom rovná samotnej akcií – nákupu. Musíme teda nášmu zákazníkovi dať možnosť v momente, kedy zatúži po našom produkte, ihneď uskutočniť nákup.

Podobným príkladom ako uvažovať o ceste zákazníka a ako tom prispôsobiť našu komunikáciu, je stratégia STDC:

• See – náš zákazník o nás ešte nevie
• Think – v tejto fáze už zákazník vie o produkte a službách a premýšľa, kto mu jeho priania a potreby naplní
• Do – zákazník učiní akciu, teda nákup
• Care – zákazník očakáva starostlivosť, ktorú by sme mu mali dať

Keď sa nad týmito fázami zamyslíme, napadnú nám aj komunikačné kanály a obecne spôsob komunikácie, ktorý musíme v jednotlivých fázach použiť. Pravidelné newslettery pravdepodobne nebudeme cieliť na osoby, ktoré sa nachádzajú v prvej fáze – tí, ktoré o nás totižto ešte vôbec nevedia. Naopak, newslettery môžeme využiť v poslednej fáze – teda keď sa o nášho zákazníka staráme a chceme, aby bol pravidelne o nás a našej činnosti informovaný.

S komunikáciou súvisia aj praktické nástroje a tipy, ktoré si ľahko môžeme osvojiť. Tak napríklad sociálne siete, z ktorých je Facebook v súčasnej dobe pravdepodobne najľahšou a najčastejšou formou komunikácie. Prácu so sociálnymi sieťami v rámci komunikácie vnímame ako intuitívnu záležitosť. Sociálne siete však majú v sebe zabudované vzorce. Je dobré tieto vzorce poznať. Napríklad:

• Originálny obsah vo vašich príspevkoch pomôže k lepšiemu dosahu, ako keď na vašom účte budeme iba zdieľa odkazy z webových stránok
• Je dobré tiež vedieť, čo priťahuje pozornosť. Zaručeným typom je napríklad text rozbitý emotikonami alebo text doplnený videom, ktorý priťahuje väčšiu pozornosť ako text doplnený fotografiu alebo ničím

Vo veľa prípadoch sa zameriavanie na čo najviac komunikačných kanálov.

Sú efektívne všetky?

Ako spoznať, nad ktorými strácame čas a často aj peniaze?

Môže nám pomôcť napríklad nástroj UTM – Urchin Tracking Modules, vďaka ktorému zistíme, z ktorého komunikačného zdroja k nám prichádzajú návštevníci webu. Vďaka UTM Builderu vytvoríme variácie www odkazov – zvlášť napr. pre newsletter, online inzerciu, Facebook a pod.

Analytické nástroje nám následne dokážu povedať, z ktorého odkazu sa k nám návštevníci vracali najviac. Bola to naša vlastná facebooková stránka alebo facebookové stránky našich partnerov, ktorí nám pomohli nás spropagovať?

Ďalším pojmom je PR alebo Public Relations. Vzťahy s verejnosťou – skrátene PR – sú nástrojom, ktorý sa orientuje na vytváranie, udržiavanie a riadenie komunikačných procesov medzi inštitúciami a verejnosťou –publikom. PR je často nesprávne vnímané iba ako aktivita, ktorá smeruje k širokej „diváckej“ verejnosti.  Jej nezanedbateľnou funkciou je však aj budovanie vzťahov so  zamestnancami inštitúcie ako aj s partnermi, či firemnými zákazníkmi. Preto je v prípade PR nevyhnutná segmentácia publika na samostatné entity a k tomu prispôsobená forma i obsah komunikácie.

Podobne dôležitým pojmom v prístupe k marketingu je brand. Nesprávne je niekedy branding vnímaný ako logo, grafický manuál alebo produkt. Brand je inštinktívny pocit z produktu alebo služby, emocionálne puto medzi zákazníkom a vami a predovšetkým dôvod, pre ktorý vás zákazník považuje za nenahraditeľného a dá vám prednosť pred konkurenciou. Z tejto definície je jasné, že pre podporu brandingu potrebujeme základnú vec, ktorú nám definuje strategický prístup – misiu a víziu.

Čím chceme byť a prečo to robíme?

Čo je našim produktom a aký je jeho účel?

Ako prakticky pristupovať k marketingu? Vždy, keď vstupujeme do kampane, mali by sme si položiť základné otázky:

• Aký produkt je predmetom našej kampane?
• Koľko času máme na kampaň?
• Akú cieľovú skupinu chceme zaujať?
• Čo jej chceme povedať?
• Má kampaň nejaké riziká?
• Aké kanály máme k dispozícií?
• Aký veľký tím si kampaň vyžaduje?
• Čo bude cieľom kampane?
• Koľko to bude celé stáť?
• Ako budeme kampaň merať?

Nesmieme však v konečnom dôsledku zabudnúť na jednu dôležitú vec. Aj v prípade najlepšie nastavenej marketingovej stratégie, vhodne nastavených komunikačných kanálov, originálnej reklame platí – ak nieje produkt sám o sebe to, čo ľudia chcú, marketing nie je sám o sebe spásny.

Audience Development

[ld_video]

Koncept Audience development – práca s publikom, je v posledných desaťročiach dominantnou témou v kultúre a umení. Nie len samotné kultúrne organizácie si uvedomujú nutnosť dlhodobo pracovať so svojim stálym aj potenciálnym publikom. Funkcie a dopady príkladnej implementácie práce s publikom sú v kultúrnom prostredím natoľko pozitívne, že sa im venujú aj tvorcovia kultúrnych politík a donátori.

Pre bližšie predstaveniekonceptu si predstavme definíciu anglického Arts Council:

„Termín Audience Development zahŕňa aktivity, ktoré vyvíjame za účelom uspokojovania potrieb súčasného aj potenciálneho publika. Audience Development pomáha budovať a vyvíjať vzťah s publikom. Môže zahŕňať prvky, ktoré sú typické pre marketing, predaj, prácu s programom, vzdelávanie, starostlivosť o zákazníka a distribúciu. Publikom pritom máme na mysli návštevníkov, čitateľov, poslucháčov, divákov, účastníkov a študentov.“

Koncept rozvoja publika však nie je úplne novým a pôvodne súvisí so snahami zaujať  návštevníkov takým spôsobom, aby sa stali stálym publikom. Audience Development mal teda pôvodnú funkciu marketingovú – predajnú.

V dnešnej dobe sa tieto aktivity – predplatné, diskusie s divákmi, zdajú byť ako samozrejmou súčasťou činnosti kultúrnych organizácií. Koncept Audience Development sa však rozvíja ďalej a prináša so sebou ďalšie možnosti práce s publikom a budovanie vzťahov.

Pre budovanie stratégie v oblasti Audience Development sú potrebné základné predpoklady:

• Segmentácia publika – znalosť cieľových skupín
• Nastavenie a implementácia stratégie rozvoja publika – dlhodobý plán s jasnou víziou a poslaním

Prijatie konceptu Audience Development naprieč celou organizáciou – predovšetkým  v rámci dotknutých rezortov, napr. programming, marketing a pod.

Vyplnenie projektovej žiadosti

A na záver si ukážeme, ako všetko čo ste sa v našom kurze naučili môžete využiť pri vypĺňaní projektovej žiadosti.

Ako vzor nám poslúži formulár žiadosti o nenávratné finančné prostriedky, ktorý sa využíva v rámci slovenských operačných programov.

Po vyplnení základných informácií o projekte ako identifikácia žiadateľa, identifikácia partnera, začíname vypĺňať základné informácie o projekte. Je praktické, ak hlavný cieľ nášho projektu je totožný so špecifickým cieľom danej výzvy.

Po vyplnení údajov o mieste realizácií, začíname vypĺňať informácie o zameraní a obsahu projektu.

V popise projektu a jeho jednotlivých  častiach využijeme zadefinovaný špecifický cieľ projektu a výstupy projektu.

V časti Spôsob realizácie aktivít projektu môžeme využiť zadefinované aktivity, ich časové trvanie a hlavné míľniky.

V časti Harmonogram realizácie aktivít pracujeme s aktivitami, ktoré sme si zadefinovali v logickej matici a dopracovali v pláne aktivít.

Informácie z druhého stĺpca logickej matice – Objektívne overiteľné ukazovatele, nám tvoria základ pre časť 10 – Aktivity projektu a očakávané merateľné ukazovatele.

Následne pokračujeme vypĺňaním rozpočtu projektu, rozdeleného medzi žiadateľa a prípadných partnerov.

Zadefinované riziká, ich závažnosť a opatrenia na ich elimináciu, teda všetky informácie z plánu odozvy, kompletne využijeme v časti 13 – Identifikácia rizík a prostriedky na ich elimináciu.

Z obsahovej časti formulára nám tak ostávajú zadefinovať už len informácie o udržateľnosti, administratívne a prevádzkové kapacity žiadateľa, popis cieľovej skupiny a informácie o verejnom obstarávaní.

Monitoring a záver

Ďalšou súčasťou implementácie projektu je monitoring.

Monitoring je systematický a priebežný zber, analýza a evaluácia informácií s cieľom zabezpečiť kontrolu riadenia a rozhodovania.

Ide o integrálnu súčasť celkového riadenia projektu  a mal by byť braný do úvahy pri príprave plánu aktivít a rozpočtu.

Monitoring by sa mal zamerať na:

· postup projektu s ohľadom na aktivity
· finančný postup
· predbežné  vyjadrenia členov cieľových skupín a príčiny ich negatívnej spätnej väzby
· problémy a riziká, ktoré ich doteraz postretli, a nevyhnutné prispôsobenie projektovej štruktúry

Ďalej si zadefinujeme monitorovanie.

Monitorovanie je interná manažérska zodpovednosť, na všetkých úrovniach, týkajúca sa interných a externých pracovníkov.

Ide o priebežný proces, ktorý kontroluje progres, robí okamžité nápravné akcie a úpravy plánov.

Týka sa vstupov, aktivít a výstupov, ktoré máme zadefinované v logickej matici.

Evaluácia obyčajne používa externé vstupy a externých hodnotiteľov,

Je periodická, môže byť strednodobá, po skončení projektu, ex-post alebo priebežná.

Poskytuje široké lekcie použiteľné pre iné programy alebo projekty a slúži ako vstup pre hodnotenie politík.

Kontroluje výstupy, špecifický cieľ alebo zámer a splnenie celkových cieľov, ktoré máme zadefinované v logickej matici.  

Poslednou fázou projektového cyklu je ukončenie projektu

Ukončenie projektu začína odovzdaním všetkých výstupov projektu a rozhodnutím pristúpiť k ukončovaniu projektu.

Končí schválením záverečnej správy projektu.

Dôležité kroky pre ukončenie projektu sú:

· dopracovanie a uzatvorenie dokumentácie projektu
· zhrnutie poučenia z projektu
· vypracovanie, pripomienkovanie a schválenie záverečnej správy projektu
· zorganizovanie záverečnej porady

Záverečná práca projektu  je písomný dokument, ktorý sa využíva na vyhodnotenie projektu. Má obsahovať najmä informáciu o úrovni splnenia cieľov projektu. Mala by tiež obsahovať vyhodnotenie miery splnenia všetkých prvkov projektového trojuholníka.

Záverečná správa by mala obsahovať:

· identifikácia projektu a investora
· manažérske zhrnutie
· vyhodnotenie hlavných oblastí projektu
· poučenie z projektu
· popis projektových činností
· podpisová časť
· prílohy

Implementácia a zmeny

Ďalšou tému je riadenie implementácie a monitoring projektu.

Za riadenie a kontrolovanie postupu prác je zodpovedný manažér projektu.

Za kontrolovanie projektu je zodpovedný na najvyššej úrovni zadávateľ projektu, alebo projektová rada, ktorá môže túto úlohu delegovať.

Progres projektu je prediskutovánaný na pracovných alebo projektových poradách poradách.

Tie môžu byť:

· riadené časom  – organizované pravidelne v dohodnutých časoch
· riadené udalosťou – organizované pri dosiahnutí určitej udalosti – míľnik, koniec etapy a pod.

Ďalšou súčasťou implementácie projektu je vypracovanie Správy o stave projektu.

Správa o stave projektu je oficiálny dokument, ktorý obsahuje dôležité informácie o stave a postupe prác projektu s hlavným zameraním na prvky projektového trojuholníka – tzn. čas, financie a kvalitu.

Neexistuje jednotná forma správy  alebo hlásenia.

Správy môžu byť:

· riadené časom
· riadené udalosťou

Pravdepodobne neexistuje projekt, ktorý by sa pri svojej implementácií nestretol s nejakými zmenami.

Zmeny v projekte sú premeny niektorej časti projektu oproti pôvodne schválenému plánu projektu.

Môžu sa týkať všetkých prvkov projektového trojuholníka – tzn. financií, času a kvality.

Ako sa pripraviť na zmeny v projekte?

Dôležité je spracovať plán projektu a pripraviť a odsúhlasiť postup, ako riadiť zmeny v projekte.

Postup návrhu a prediskutovanie zmien sa volá kladenie požiadaviek na zmenu.

Ide o vopred dohodnutý postup, kto a ako môže o zmenu žiadať. O  zmenu môžu žiadať všetci zástupcovia zúčastnených strán pracujúci v organizácii projektu.

Požiadavka na zmenu  je písomný dokument, ktorý je využívaný na oficiálne predkladanie požiadavky na posúdenie a rozhodnutie o navrhovanej zmene v projekte

Ďalším krokom je rozhodovanie o zmene.

Rozhodovacie právomoci sú zvyčajne popísané v dokumente právomocí a zodpovedností a sú priamo úmerné závažnosti zmeny, ktorá sa vyjadruje triedami závažnosti zmeny

Spôsob uskutočňovania zmeny môže mať tri podoby – schválenie, zamietnutie alebo odloženie.

Rozlišujeme tri triedy zmien.

Trieda 1 je zmena, ktorá spôsobí rozsiahle dôsledky. Zásadným spôsobom ovplyvňuje projekt ako celok. Môže ju schváliť iba investor.

Trieda 2 je zmena, ktorá spôsobí podstatné dôsledky. Významne ovplyvní jednotlivé etapy projektu, napr. projektový trojuholník. Túto zmenu môže schváliť zadávateľ projektu alebo projektová rada.

Najmenej závažné sú zmeny Triedy 3. Ide o zmeny, ktoré spôsobia menšie dôsledky.  Majú nepodstatný vplyv na etapy projekt. Môže ich schváliť manažér projektu.  

Riziká

Ďalšou kapitolou sú riziká projektu.

Riziká projektu môžu byť definované ako hrozba, keď sú neistou udalosťou so záporným vplyvom na priebeh alebo výstupy projektu

Alebo môžu byť definované ako príležitosť, kedy sú neistá udalosť s kladným vplyvom na priebeh alebo výstupy projektu.

Riadenie rizík , je to skupina úloh manažéra projektu, zameraná na zisťovanie hrozieb  a príležitostí, na plánovanie a riadenie opatrení, na potláčanie hrozieb a na využívanie príležitostí projektu.

Plán riadenia rizík je písomný dokument, ktorý obsahuje:

· popis rizík projektu
· závažnosť rizík
· súbor opatrení na zmiernenie negatívneho vplyvu hrozieb
· využitie pozitívneho vplyvu príležitostí

Má zvyčajne dve časti – register rizík a plán odozvy.

Riziká sa posudzujú v každej fáze projektového cyklu.

Riadenie rizík na skladá zo štyroch procesov:

1. identifikácia – kedy si identifikujeme potenciálne hrozby alebo príležitosti
2. posúdenie ich závažnosti, kedy ide o proces určenia hodnoty rizika. Pomáha pri rozhodovaní, ktorými rizikami sa budeme ďalej zaoberať.

Každé riziko sa hodnotí z dvoch pohľadov:

· z možnosti výskytu – aká je pravdepodobnosť, že riziko nastane?
· z hľadiska vplyvu na projekt – ak riziko nastane, aký veľký vplyv bude mať na projekt?

Môže mať matematickú alebo grafickú formu.

3. zaobchádzanie – postup, pri ktorom hľadáme riešenia pre potenciálne riziká. Hlavným dokumentom je Plán odozvy, ktorý obsahuje preventívne opatrenia, nápravné opatrenia a pridelenú zodpovednú osobu.

Preventívne opatrenia sú proaktívne riešenia problémov predtým, ako vzniknú.  Znižujú hodnotu hrozby na únosnú mieru tým, že znižujú pravdepodobnosť výskytu alebo znižujú jej negatívny vplyv.

Nápravné opatrenia sú reaktívne riešenia, ak riziko nastane, teda záložný plán. Odstraňujú alebo minimalizujú negatívny vplyv hrozby na projekt.

4. operatívne riadenie – ide o zapracovanie preventívnych opatrení do patričných pracovných balíkov hierarchickej štruktúry prác, sledovanie účinnosti preventívnych opatrení a v prípade, že budú preventívne opatrenia neúčinné a riziko nastane, rozhodnúť a realizovať pripravené nápravné opatrenia.

V našom prípade si môžeme pri definovaní rizík – potenciálnych hrozieb alebo príležitostí, pomôcť opäť logickou maticou. V štvrtom stĺpci sme si zadefinovali predpoklady, ktoré keď si naformulujeme negatívne, máme z nich riziká. Tieto riziká následne odhadneme a pohľadu miery ich výskytu a závažnosti.

Teraz sa opýtame:

· Aká je pravdepodobnosť ich vzniku?
· A ak vzniknú, aký veľký vplyv budú mať na projekt?

Následne si zadefinujeme proaktívne alebo nápravné riešenia.