Motivácia zamestnancov

[ld_video]

Typickým znakom pre prácu v kultúre je jej dlhodobá podfinancovanosť, nízke mzdy a stres spojený s rôznymi faktormi – objem práce, nepravidelná pracovná doba, špecifiká umeleckej prevádzky a pod.

Jednou zo základných zložiek rozvoja a udržania zamestnancov je motivácia.

Motív a stimul.

Motív je vnútornou, subjektívnou pohnútkou človeka, ktorá je príčinou jeho správania – aktivity. Vychádza predovšetkým z biologických a psychologických potrieb. Najznámejším príkladom je Maslowova pyramída potrieb, ktorá núka teóriu, že človek najskôr musí dosiahnuť uspokojenie základných biologických/fyziologických potrieb, aby bol motivovaný smerovať k uspokojeniu psychických – napr. potreba uznania.

Stimul je oproti motívu vonkajším faktorom, ktorý ovplyvňuje správanie človeka. V bežnej reči hovoríme o „motivovaní“ našich zamestnancov. Správne zamestnávateľ svojho podriadeného „stimuluje“. Teda stimuluje vnútornú motiváciu zamestnanca. Pre účely výučby sa však môžeme držať všeobecne známejšieho pojmu „motivácia“ / „motivovanie“.

Princípy motivácie

Medzi kľúčové princípy, ktoré sa spájajú s motívmi a procesom motivovania patria nasledovné:

Každý človek má svoje motívy – nedá sa hovoriť o tom, že je zamestnanec nemotivovaný. Každá z osôb má svoje vlastné vnútorné motívy, ktoré však nemusia byť vždy vo súlade s predstavami zamestnávateľa. Motívy a motivácia teda existujú, môžu sa meniť v čase a môžu byť prípadne vonkajšími stimulmi ovplyvňované.

Motivácie nie sú stále – hoci každá osoba má charakterové vlastnosti, ktoré sú v priebehu života nemenné, motívy ľudí sa menia v závislosti na zmenách v osobnom či pracovnom živote, aj v závislosti na náladách. Proces vonkajšej motivácie teda môže byť  po určitú dobu úspešný, pri zmene vnútorných motívov však musíme svoju taktiku motivácia prehodnotiť s ohľadom na túto zmenu.

Vnútorná motivácia je stálejšia a dlhodobejšia – vnútorné motívy sú človeku prirodzenejšie, a tak sú stálejšie a dlhodobejšie. Majú teda v procese motivácie prednosť pred stimulmi a ich využitie alebo rozvoj by mal byť na prvom mieste

Každý má špecifické motívy –nie je možné ľudí bezpečne škatuľkovať do kategórií a uvažovať rovnako pri podpore ich vnútorných motívov či pri použití stimulov. Riadiace osoby však bežne uvažujú o motívoch rovnako a neskúmajú individuálne potreby svojich zamestnancov.

Vonkajšie stimuly musia byť v harmónií s vnútornými stimulmi – ak sa rozhodneme stimulovať svojich zamestnancov, niesmieme tak robiť v rozpore s jeho vlastnými vnútornými motívmi. Ak sa napr. rozhodneme stimulovať zamestnanca zaujímavou úlohou, musíme si byť vedomý, aké typy úloh skutočne zamestnancov zaujímajú – Majú radi prácu v tíme alebo pracujú radšej nezávisle? Sú radšej vedení alebo majú radi výzvy?

Človek môže byť motivovaný iba keď rozumie svojej úlohe – motivácia vonkajšími stimulmi nebude účinná, pokiaľ zamestnanec nerozumie svojej vlastnej práci. Úlohou vedúceho tímu je vždy vysvetľovať podstatu úlohy v nadväznosti na ciele, jasne komunikovať metódy a zadanie.