Evaluácia kultúrnych služieb
[ld_video]
Evaluácia kultúrnych služieb
[ld_video]
Evaluáciou kultúrnych služieb sa zaoberajú celé výskumné tímy, rovnako ako verejná správa na rôznych úrovniach (štátna, regionálna, miestna) a samotní kultúrni aktéri po celom svete. Pomerne vyvinuté sú metodiky pre hodnotenie ekonomických dopadov a ekonomickej efektivity nielen kultúrnych služieb, avšak všetci si dobre uvedomujú, že podstata kultúrnych služieb spočíva hlavne v ich neekonomickej hodnote a spoločenských prínosoch. Rovnako si uvedomujú rozdielnosť a rozmanitosť kultúrneho sektoru, s ktorou súvisí náročnosť plošného hodnotenia všetkých kultúrnych organizácií rovnakými indikátormi. Preto vznikajú rôzne metodiky, ktoré sú vždy prispôsobené konkrétnemu projektu, inštitúcií evaluátora či regiónu.
Evaluácia jednotlivých organizácií a projektov musí nutne zahŕňať nie len výkonové a kvantitatívne ukazovatele, ako napr. počet návštevníkov, ale aj kvalitatívne a dopadové ukazovatele. Zrejem preto je len vo veľmi málo krajinách a oblastiach zavedená a systematicky sledovaná. Od umeleckých a kultúrnych projektov sa očakáva, že ich ciele nie sú spojené iba s imanentnými hodnotami umenia, ale majú tie čiastkové sociálne, vzdelávacie a ekonomické ciele. To znamená, že evaluácia je prirodzenou súčasťou práce každej dotovanej kultúrnej inštitúcie.
Zmieňme dva príklady, ako môžeme prácu kultúrnych organizácií merať.
Arts Council England vyvinul nejeden nástroj určený k evaluácií kultúrnych služieb, projektov a organizácií. Najzaujímavejšími pre naše účely sa javí online nástroj Self Evaluation Toolkit, ktorý je založený na sade návodných otázok. Pri každej otázke sú zobrazené dve škály od 1 do 10:
Ako v tejto oblasti stojíte? (Performance)
Ako dôležitá pre vás je táto oblasť? (Importance)
Ďalej je možné ku každej otázke napísať svoje komentáre a nápady, čo by sa dalo zlepšiť. Ku každej otázke prináša aplikácie, resp. Arts Council tipy a odkazy na ďalšie zdroje poznania, aplikácie (projektové softwary), metriky, štúdie či iné svoje nástroje pre kultúry sektor.
Self Evaluation Toolkit má tri varianty, podľa toho, či ho chcete využiť ako organizácia pre svoje strategické plánovanie, alebo na evaluáciu určitého projektu, alebo ako jednotlivec na evaluáciu vlastnej práce. Variant, ktorý je určený pre evaluáciu a strategické plánovanie organizácie ako celku, zahŕňa otázky zo štyroch oblastí. V každej zo štyroch oblastí je 5 až 7 otázok zahŕňajúcich najrôznejšie oblasti ako financovanie, vízia a poslanie, práca s publikom, personálne zaistenie, procesy v organizácií (komunikačné a technické), partnerstvá a lokálny a národný kontext.
Z výpočtu tém, ku ktorým sa vzťahujú návodné otázky, je zrejmé, že evaluácia sleduje, do značnej miery, interné procesy a biznisový prístup, ktorý je v anglosaskom prostredí oveľa viac akcentovaný ako v krajinách kontinentálnej Európy. Napriek tomu nástroj nezabúda na dôležité otázky týkajúce sa vízie organizácie, kvality produkcie, ľudských zdrojov, získavanie nových návštevníkov a aj prácu s vracajúcim sa publikom.
Ďalším prístupom je tzv. benchmarking. Jedná sa o systém merania výkonnosti určitej porovnateľnej skupiny inštitúcií vo stanovených porovnávaných ukazovateľoch. Metódu benchmarkingu je možné využiť ako nástroj evaluácie inštitúcií a tiež ako jeden z nástrojov pre stanovenie výkonnostných štandardov v určitom odbore alebo pre definovaný typ inštitúcií.
Benchmarking vychádza z dát štatistickej povahy. V tom je jeho nevýhoda a výhoda zároveň. Nevýhodou je to, že štatistický výskum nedokáže vyjadriť kvalitatívnu hodnotu tých výkonov, ktoré nie sú jednoznačne merateľné a vyjadriteľné číselnými údajmi. Je preto treba upozorniť, že vyhodnotenie činnosti inštitúcie založené na dátach štatistickej povahy by nemalo byť jediným nástrojom evaluácie. Oproti tomu výhodou štatistických výskumov je predovšetkým možnosť operatívneho porovnávanie vybraných číselne vyjadriteľných výkonnostných ukazovateľov s ľubovoľnou množinou podobných subjektov, čoho inými metódami nie je možné dosiahnuť. Okrem toho je možné iba touto cestou sledovať vývojové trendy v jednotlivostiach aj v celku.
V Českej republike vykonalo benchmarking Ministerstvo kultúry napr. v oblasti múzejníctva a knihovníctva.
Merať výkonnosť kultúrnych organizácií môžeme samozrejme aj na základe konkrétnych indikátorov. Pri kvalitatívnych a výkonových indikátoroch často záleží na konkrétnom odbore.
Knižnice:
Múzeá a galérie:
Divadlá:
Hudobné súbory, orchestre a zbory:
Indikátory sa môžu vzťahovať aj na konkrétnu oblasť prevádzky a ponúkaných služieb. V prípade návštevnosti nás napr. môže zaujímať:
Príkladmi indikátorov pre hodnotenie finančnej stránky kultúrnej organizácie môžu byť: